Ekonomika

Ostrihom s 28 tisíc obyvateľmi je podľa veľkosti na 39. mieste v rebríčku maďarských miest. V okrese Ostrihom je spolu 24 obcí s viac ako 91 tisíc obyvateľmi, z ktorých je Komárno-Ostrihomská župa najľudnatejším okresom. Na celoštátnej úrovni existuje iba 18 okresov s vyššou populáciou; jedná sa väčšinou o župné mestá. Ostrihom je tiež centrom Európskej územnej asociácie Ister-Granum, ktorá prekračuje slovensko-maďarské hranice a má viac ako 170 tisíc ľudí.

Ostrihom zohráva významnú úlohu v priemyselnej výrobe. Priemyselný park je skutočným hospodárskym strediskom, v ktorom je sústredená väčšina stredných a veľkých podnikov v regióne a pracuje tam takmer 10 tisíc zamestnancov. Hrubá pridaná hodnota hospodárstva v roku 2015 bola 15. najvyššia, pred ďalšími župnými mestami a mestami s oveľa väčšou populáciou. Podľa viacerých ekonomických ukazovateľov je Ostrihom hlavným ekonomickým strediskom regiónov Tatabánya, Komárom-Komárno, Nové Zámky a budapeštianskou aglomeráciou.

V hospodárskej štruktúre Ostrihomska a jeho funkčnej hospodárskej oblasti je spracovateľský priemysel dominantným odvetvím; predstavuje 78,5% z počtu zamestnancov v stredných a veľkých spoločnostiach a 92% z jeho čistého predaja. V rámci spracovateľského priemyslu hrá významnú úlohu výroba cestných vozidiel spoločnosti Magyar Suzuki Zrt. V rámci spracovateľského priemyslu zohráva hlavnú úlohu výroba cestných vozidiel; V tom je zahrnutých 41,4% zamestnancov a 76,6% tržieb. Vo výrobnom priemysle aj s výnimkou  Suzuki je prvým zamestnávateľom a generátorom vo výrobe cestných vozidiel (s 22,1% zamestnancov vo výrobnom priemysle a 30,3% z celkových tržieb).

Mestský cestovný ruch je založený na existujúcich atrakciách a napriek počtu 800 tisíc návštevníkov za rok je stále charakteristická kratka dĺžka pobytu a následne nízke výdavky. Počet prenocovaní v roku 2018 nedosiahol 150 tisíc nocí a viac ako 80% hostí, ktorí strávili v meste priemerne dve noci, boli domáci hostia. V prípade Ostrihomu sa oplatí zaoberať turistickými atrakciami mesta. Národná stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2030 píše o významnej pozícii prioritnej oblasti rozvoja cestovného ruchu v oblasti okolo Dunaja, ktorá je determinovaná dvoma faktormi: na jednej strane zvyšuje pobyt hlavne zahraničných turistov prichádzajúcich do hlavného mesta a na druhej strane môže byť pre domáci turizmus ako samostatný domáci cieľ. Práve z tejto duality mesto predstavuje program rôznej dĺžky pre zahraničných a domácich turistov.