História

Podľa archeologických nálezov je oblasť Ostrihom osídlená už od praveku. Kelti, Rimania a Avari si ako miesto bydliska vybrali Hradný vrch a jeho okolie. Marcus Aurelius, cisár filozofov, ktorý bojoval proti Kvádom, napísal niektoré časti svojich úvah oproti Ostrihomu pozdĺž Garamu, ktorý sa otvára do Dunaja.

V desiatom storočí na základoch bývalej rímskej pevnosti tu založil knieža Géza sídlo. Podľa malej legendy Sv. Štefana sa tu narodil jeho syn Vajk, ktorý bol pokrstený ako Štefan a neskôr bol korunovaný za vládcu nového kráľovstva, čím sa mesto stalo národným centrom. V cirkevnej organizácii, ktorú vytvoril Sv. Štefan, Ostrihomská diecéza sa oddelila od ostatných. Od začiatku mala hodnosť arcibiskupstva a jeho arcibiskup mal česť korunovať uhorských kráľov. Sv. Štefan postavil na Hradnom vrchu jednu z najväčších katedrál v krajine, takzvaný krásny kostol, ktorého patrónom bol Sv. Adalbert.

Miesto časom obývali bohatí zahraniční osadníci, ktorí sa zaoberali hlavne obchodom na dlhé vzdialenosti. Z ich pečate z 12. storočia sa vyvinul náš erb, ktorý sa dodnes používa.  V čase Béla III. sa na hrade vykonali významné zmeny. Na kráľovský dvor prišli francúzski umelci a murári, ktorým môžeme ďakovať za   hradnú kaplnku, ktorú je možné dodnes navštevovať. Počas tatárskeho vpádu, obliehajúce armády nemohli hrad obsadiť, mesto bolo z veľkej časti zničené, a tak sa kráľovský dvor presťahoval z Ostrihomu. Béla IV. v roku 1256 nechal hrad arcibiskupovi a umožnil občanom postaviť na starom mieste nové mesto. Hoci kráľovský dvor opustil Ostrihom, náš druhý zakladateľ bol pochovaný vo františkánskom kostole.

V nasledujúcich storočiach arcibiskupi stavali a rozširovali hrad. Vychovávateľ kráľa Mateja Ján Vitéz vytvoril nádherný renesančný dvor s obrovskou knižnicou, observatóriom, spolu s  umelcami a vedcami z Talianska. Aj o päťsto rokov neskôr je možné vidieť jedinečnú renesančnú pohrebnú kaplnku Tomáša Bakócziho.

V rozvoji mesta prišiel veľký zlom, keď arcibiskup Ladislav Szalkai padol v bitke pri Moháči. V nasledujúcich rokoch Ostrihom niekoľkokrát zmenil majiteľov medzi Ferdinandom a Jánom Szapolyaiom. Keď Turci dobyli mesto arcidiecéza  a kapitola sa presťahovali do Trnavy a Bratislavy. Z tohto dôvodu boli zachované archívy Hlavného katedrálného archívu a Katedrálnej klenotníce.

Hrad sa dostal do tureckých rúk v roku 1543 a stal sa ikonickou pohraničnou pevnosťou Osmanskej ríše, ktorú opísala turecká cestovateľka sveta Evlija Cselebi. Architektonické pamiatky z doby dobývania, ako sú mešity, kúpele alebo bašty, svedčia o stavbách doby. Aj keď počas pätnásťročnej vojny dokázal vziať späť mesto na desať rokov, do kresťanských rúk sa dostala až po bitke pri Štúrove v roku 1683. Ostrihom, dovtedy menším počtom obyvateľov, získal v roku 1708 štatút slobodného kráľovského mesta. Aj keď sa začalo s prestavbou osídlenia, arcidiecéza dostala hrad naspät´ a začali plánovat´ návrat prvenstva do svojho starobylého hlavného mesta, ktoré sa uskutočnilo až v roku 1820  začlenením Alexandra Rudnaya. S ním sa začala štyridsaťsedem ročná práca, postavený bol monumentálny hlavný kostol na Hradnom vrchu.

Vďaka arcibiskupovi Jánovi Simorovi v roku 1875 otvorili  brány tretieho verejného múzea v krajine, Kresťanské múzeum.

V roku 1881 tu bol založený Uhorský červený kríž.

Prvý železný most na Dunaji bol postavený v roku 1895, mesto bolo napojené na železničnú sieť a tým boli s Ostrihomom spojené susedné dediny Sv. Tomáš, Szentgyörgymező a Víziváros. Po prvej svetovej vojne krajské mesto stratilo väčšinu svojej oblasti a arcidiecéza stratila drvivú väčšinu diecézy.

Keď sa v roku 1912 postavilo kúpalisko, Ostrihom sa predefinoval na kúpeľné mesto. Fotografia svetoznámeho fotografa André Kertésza s názvom „Pod vodou plávajúci” bola urobená v kúpeli v roku 1917. Michal Babits medzi dvoma vojnami hostil vo svojej vile nespočetných spisovateľov, básnikov, hercov a umelcov, ktorých zapájal do kultúrneho života Ostrihomu. Ich rukopisy sa dajú prečítať na autogramiáde budovy múzea.

Mesto sa stalo v roku 1938 jedným z centier pamätného roku Sv. Štefana, v dôsledku čoho sa národná pozornosť venovala novovykopanému Arpadskému palácu, ktorý bol sprístupnený verejnosti.

Počas druhej svetovej vojny mesto utrpelo vážne zranenia. Vyhodili do povetria Dunajský most, ktorý zostal po celé desaťročia skrátený. V roku 1973 Ostrihom oslávil svoje 1000. výročie veľkým množstvom podujatí.

V priebehu desaťročia sa Ostrihom rozrástol na dôležité študentské mesto a po zmene režimu sa mesto stalo centrom závodu Suzuki s jeho dodávateľmi a tým centrom automobilového priemyslu. Most Márie Valérie bol prestavaný v roku 2001, takže medzi oboma dunajskými sesterskými mestami bolo opäť vytvorené pešie spojenie.

Po vstupe do Európskej únie 21. decembra 2007, keď sme vstúpili do Šchengenského priestoru, boli hraničné kontroly úplne zrušené a boli sprevádzané veľkou oslavou.